Kronika života 3: silúr (pred 444 – 419 miliónmi rokov)

Po kambrickej explózii nastala ordovická radiácia. Na konci ordoviku pred 445 miliónmi rokov došlo k veľkému hromadnému vymieraniu. V nasledujúcom období, silúre, sa ekosystémy nielenže spamätali, ale rozvinuli sa do dovtedy nevídanej podoby. Teplé tropické moria obývala bohatá fauna bezstavovcov a pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé malé cievnaté rastliny nasledované pioniermi z radov živočíchov.

Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Týždeň s ichtyosaurami 4: rybojašter vs. kraken?

Z fosílneho záznamu bezpečne vieme, že viaceré ichtyosaury mali na jedálnom lístku aj hlavonožce. A takisto vieme, že niektoré hlavonožce dorastali a stále dorastajú do úctyhodných rozmerov. Je možné, že sa niekedy mohol odohrať titanský súboj medzi ichtyosaurom a prerasteným kalmárom?

Plastelínové hlavonožce

Keď bola moja dcéra ešte malá, rozbehli sme s ňou malý projekt. Z plastelíny sme modelovali rôzne druhy hlavonožcov. Potom sme ich fotografovali so zámerom urobiť katalóg plastelínových modelov vybraných druhov týchto úžasných zvierat. Napokon sme to nikdy nedokončili... Po dlhej dobe som z počítačového archívu vyhrabal to, čo sme stihli namodelovať. Nerád nechávam veci nedokončené a keďže sa pôvodný zámer nepodaril, aspoň týmto spôsobom robím za naším projektom bodku.

Ako sme skúmali pištoľové krevety

Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?

Osem ramien s prísavkami na poštových známkach

Hlavonožce (Cephalopoda) patria medzi evolučne mimoriadne úspešné organizmy. Vytvorili veľa rôznych foriem a odkedy sa pred stovkami miliónov rokov objavili, predstavujú významnú zložku morských ekosystémov. Niektoré z nich sú neľútostné predátory, ďalšie sú častou potravou iných živočíchov. Bez nich by moria a oceány neboli tým, čím sú. Pozrime sa na ich rozmanitosť trochu netradične – cez vyobrazenia na poštových známkach.

Fialové čudo s veľkými očami...

V auguste tohto roku internet doslova zaplavila senzačná správa o náleze zvláštnej fialovej chobotničky na oceánskom dne, pripomínajúcej skôr plyšovú hračku než ozajstné zviera. V skutočnosti ide o dobre známeho zástupcu sepiolidných hlavonožcov s odborným názvom Rossia pacifica. Na zábery tímu Nautilus sa však tak dobre pozerá, že som ani ja neodolal a pripájam svoju trošku.

Týždeň s plesiosaurami 1: v ponorke za príšerami

Za prvú realistickú rekonštrukciu druhohorných morských plazov sa považuje akvarel od anglického geológa Henry de La Becheho z roku 1830. Volá sa Duria Antiquior, čo znamená „Dávnejší Dorset“ a znázorňuje predhistorické tvory obývajúce more na terajšom pobreží južného Anglicka dávno pred príchodom človeka. Na obraze sú potvory s ohromnými čeľusťami plnými zubov, ktoré pripomínajú prerastené krokodíly s veľkými okrúhlymi očami. To sú ichtyosaury, o ktorých som už písal (link). Sú tam aj tvory s dlhými krkmi a malými hlavami. To sú plesiosaury, ktorým sa venuje tento príspevok. 

Týždeň s ichtyosaurami 2: ako žili?

Ichtyosaury sú asi najznámejšími druhohornými morskými plazmi. Na život v mori boli perfektne prispôsobené a svojím elegantným vzhľadom môžu súperiť s krásou žralokov. Na rozdiel od nich však vyhynuli ešte počas kriedy a pádu meteoritu do oblasti Yucatánskeho zálivu sa nedožili. Počas jury v čase svojej najväčšej slávy však moriam kraľovali...

Antikvariát: Lisického hlavonožce

Kvalitná kniha o hlavonožcoch v slovenčine sa hľadá ťažko. Veľa ich napísaných nebolo, vlastne viem iba o jedinej. Tú napísal Mikuláš Juraj Lisický (1946 – 2008), ktorý bol zoológom, svojho času pôsobiacim na mojej alma mater. Tá knižka sa volá Stretnutia v hlbinách, vyšla v roku 1974 a vydavateľ v edičnej poznámke uviedol: Pre čitateľov od 13 rokov.