Po dinosauroch prišli... RYBY!

David Černý je jeden zo spoluautorov novej prelomovej štúdie o evolúcii rýb.

Na konci kriedovej periódy, t.j. asi pred 65 miliónmi rokov, došlo k hromadnému vymieraniu, ktorého obeťou sa stali aj nevtáčie dinosaury. Táto udalosť sa väčšinou vníma ako niečo negatívne, i keď sa občas nezabudne dodať, že práve vymretie veľkých dinosaurov uvoľnilo priestor cicavcom a teda aj nám, ľuďom. Hromadné vymieranie však so sebou zmietlo aj množstvo morských tvorov vrátane vodných plazov a amonitov. Na súši po kataklyzme život nanovo rozkvitol v podobe rozmanitosti sveta cicavcov, v mori zase dostali svoju veľkú príležitosť kostnaté ryby. A patrične ju využili. Nádherným spôsobom to dokladuje vedecká práca venujúca sa diverzifikácii morských rýb na konci kriedy. Jedným zo spoluautorov je David Černý, mladý kolega hen od západných susedov, ktorý mi odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa (aj) jeho výskumu. 

Evolúcia parazitizmu u morských rovnakonožiek

Mal som tú česť spolupracovať s kolegami z mníchovskej Ludwig-Maximilians Universität na pozoruhodnom materiáli. Dokonale zachované fosílie zo 168 miliónov rokov starých hornín Nemecka sa ukázali byť najstaršími známymi parazitickými zástupcami rovnakonožiek (Malacostraca: Isopoda). Mdernými zobrazovacími technikami sa nám podarilo z mŕtveho kameňa vydolovať úžasné doklady o živote týchto tvorov. Toto je ich príbeh.

Plastové patvory: 2. časť – plutvy a čeľuste

Plastovým zvieratkám na tomto blogu už nejaký priestor venovaný bol. V prvom príspevku z plánovaného seriálu o plastových patvoroch som predstavil tri farmové patvory – kravku s tromi strukmi, kozu so štyrmi strukmi a prasiatko s podivnou kojeneckou výbavou. V tejto časti sa pozrieme na ďalšiu skvostnú trojicu, tentokrát z ríše morských stavovcov. Predstavíme si dvoch mutantov, ktorí sa tvária byť delfínom a žralokom a vorvaňa s netradičnou spodnou čeľusťou.