Srstnaté deinotériá

Počas posledných ľadových dôb viaceré rody veľkých bylinožravých cicavcov vytvorili osrstené formy. Stačí si spomenúť na srstnaté mamuty a nosorožce a hneď viete, o čom je reč. Deinotériá (strašné zvery s klami nadol) v čase posledného zaľadnenia už boli s najvyššou pravdepodobnosťou vyhynuté a tie posledné známe spred jedného milióna rokov obývali Afriku (Deinotherium bozasi). Tieto vzdialené príbuzné slonov však poznáme aj z územia strednej Európy a ešte pred asi siedmimi miliónmi rokov sme ich mali aj na Slovensku (Tóth 2010). Predstavme si, že sa im podarilo prežiť až do posledného glaciálu pred nejakými 100 000 rokmi. V takom prípade by aj ony vytvorili osrstené formy. Moje špekulatívne rekonštrukcie sa snažia nasledovať tento myšlienkový experiment.

Dobytie súše: 1. časť – Je život na súši taký samozrejmý?

Autor: Ray Troll

Vyššie položená otázka čiastočne súvisí s faktom, že my, ľudia, sme na suchu doma. Ale je naozaj až také samozrejmé prechádzať sa po lúke a zhlboka dýchať vzduch? Suchozemské biotopy sú neobyčajne pestré, ale iba do chvíle, keď ich porovnáme s rovnako rozmanitými prostrediami pod vodou. Navyše život ako taký vznikol vo vode a každý suchozemský tvor má svojich predkov medzi morskými príbuznými.

Všetko zlé je aj na niečo dobré... Naozaj?

Fosílie v kombinácii s ich datovaním nám rozprávajú príbehy, ktoré môžu niekedy vyraziť dych. Fenomén hromadných vymieraní je jedným z nich a dokladuje nám, že história života je z dlhodobého hľadiska poznamenaná množstvom kríz, a v niekoľkých málo prípadoch rozmanitosť života na Zemi takmer zanikla. Okrem toho sa však zdá, že hromadné vymierania mali zásadný vplyv na to, akú podobu má život na Zemi v súčasnosti.