Týždeň s ichtyosaurami 2: ako žili?

Ichtyosaury sú asi najznámejšími druhohornými morskými plazmi. Na život v mori boli perfektne prispôsobené a svojím elegantným vzhľadom môžu súperiť s krásou žralokov. Na rozdiel od nich však vyhynuli ešte počas kriedy a pádu meteoritu do oblasti Yucatánskeho zálivu sa nedožili. Počas jury v čase svojej najväčšej slávy však moriam kraľovali...

Týždeň s ichtyosaurami 1: plazy v znamení rýb

V čase, keď sa na súši preháňali dinosaury, v moriach by sme našli ich vodné náprotivky. To, čo by laik označil súhrnne ako druhohorné morské plazy, bolo viacero samostatných evolučných línií. V tomto príspevku začneme ichtyosaurami, plazmi v znamení rýb.

Megarachne – najväčší pavúk, ktorý nikdy nebol

V roku 1980 bola z permo-karbónu Argentíny opísaná fosília interpretovaná ako obrovský mygalomorfný pavúk. S dĺžkou tela 34 cm a odhadovaným rozpätím končatín 50 cm tak malo ísť o najväčšieho pavúka všetkých čias. Tvor dostal príznačné meno Megarachne. Svetové múzeá si rýchlo zadovážili odliatky slávnej fosílie a zakomponovali ich do svojich expozícií. Dnes už ale vieme, že Megarachne nebol pavúk, ale neobvyklý eurypterid („vodný škorpión“)...

Prírodovedné múzeá Európy - 4. časť: Viedeň (Rakúsko)

Zdroj: link.

Prírodovedné múzeum vo Viedni (Naturhistorisches Museum Wien) patrí medzi európsku špičku tak vo výskume ako aj v prezentácii vystavených exponátov. Ak ste milovníkom histórie a/alebo prírody, a zablúdite do Viedne, určite si rezervujte trochu času na jeho obhliadku.

Neplánovaný experiment s lovcami pavúkov

Kutavka druhu Sceliphron curvatum Zdroj: pjt56

Kutavky rodu Sceliphron lovia pavúky. Nie však pre seba, ale pre svoj plod. Z blata vymurujú plodovú komôrku, do ktorej vložia jedného alebo viac paralyzovaných pavúkov. Z nakladeného vajíčka sa vyliahne larva, ktorá si na pavúkoch pochutí a napokon sa zakuklí. Z kukly vylezie dospelá osa, ktorá sa po spárení odvážne pustí do pavúkov. Tie poslúžia ako potrava pre ďalšiu generáciu.

Ako som (ne)určoval motýle

Attacus atlas - najväčšia mora sveta

Toto leto som sa opäť dostal do Londýna. A opäť som navštívil výstavu Sensational butterflies, ktorá už po siedmy krát ponúkla návštevníkom nevšedný zážitok v poletujúcej záplave tropických motýľov. Vnútro klimatizovaného stanu s vysokou vlhkosťou vzduchu ma prinútilo okamžite zo seba zhodiť jesenné oblečenie – bol trinásty september, posledný deň výstavy.

Kniha: o evolúcii v malom

Kníh o evolúcii je na česko-slovenskom trhu pomerne dosť. Nie všetky sú však zrozumiteľné pre laika a väčšina z nich sa zaoberá nejakými konkrétnymi aspektmi evolučnej teórie. Tie všeobecnejšie sú zase obvykle príliš objemné. Pre tých, čo pred spaním po únavnom dni neprečítajú viac ako dve-tri strany sa vonkoncom nehodia. Našťastie je v ponuke vydavateľstva Dokořán v rámci edície Pergamen jeden veľmi vydarený kúsok.

Čo je život?

Čo je život? Ako sa dá rozoznať živé od neživého? Otázky možno znejú banálne, ale je na ne veľmi ťažké odpovedať a dodnes v tom nemáme celkom jasno. Vo väčšine prípadov akosi intuitívne vycítime, čo živé je a čo nie. Stačí ukázať na chrobáka, slimáka, kvietok, kamienok a auto a spýtať sa na názor päťročného dieťaťa. Dokážeme vôbec fenomén života obsiahnuť v jednej vete?

Európske morské egreše

Zdroj: link

Možno ste počas dovolenky na morskej pláži narazili na zvláštne útvary pripomínajúce egreše, ibaže boli priesvitné. Ak sa tak stalo, išlo zrejme o rebrovky. Sú takmer úplne priehľadné a v mori nádherne svetielkujú. Haeckel im venoval jednu tabuľu vo svojom diele Kunstformen der Natur a Dawkins ich právom zaradil medzi vôbec najkrajšie živočíchy. Z tých európskych rebroviek si ukážeme aspoň niektoré.

Zmätky okolo raptorov z Jurského parku

Vďaka filmu Jurský park (1993) sa pred takmer dvomi desaťročiami zmenil pohľad verejnosti na dinosaury. Film vo veľkom čerpal z odkazu kníh Roberta T. Bakkera The Dinosaur Heresies (1986) a Gregoryho Paula Predatory Dinosaurs of the World (1988). Odvtedy však pretieklo veľa vody a nové objavy nás prinútili revidovať zastarané predstavy. To, ako presne vyzerali dinosaury, nebudeme zrejme vedieť nikdy, dá sa však tvrdiť, že dnes sme pravde bližšie ako kedykoľvek predtým. Veda má totiž tú úžasnú vlastnosť, že poznatky kumuluje. A čo nám dnešná veda hovorí o raptoroch z Jurského parku?