Madunický obor s klami nadol

Deinotériá predstavujú vyhynutú špecializovanú líniu chobotnatcov. Boli teda vzdialenými príbuznými dnešných slonov. Tie si v ľudskej kultúre obvykle spájame s niečím pozitívnym, deinotériá však naopak dostali meno s viac-menej negatívnym významom. Doslovný preklad slova Deinotherium je „hrôzostrašné zviera“. Hrôzostrašné zvery sa od slonov líšili predovšetkým odlišným tvarom lebky a klami, ktoré im vyrastali zo spodnej čeľuste. Z dnešného pohľadu deinotériá pôsobili vcelku netradičným dojmom. To, že žili aj na Slovensku, je aspoň pre poučených laikov známa vec. Už menej známe je, že pozostatky toho najväčšieho deinotéria všetkých čias pochádzajú takisto z našej krajiny.

Knihy: Zrzavého fylogenéza a Dawkinsov predok

Kníh o fylogenetike je v českom a slovenskom jazykovom prostredí ako šafranu. Niekoľko webových stránok sa snaží zaplniť túto medzeru, avšak kvalitné printové médium býva často krát dôveryhodnejšie. Ak teda knihy o fylogenetike, tak Zrzavého Fylogeneze živočišné říše a Dawkinsov Příběh předka.

S cirkulárkou v hube

Chrup o živočíchovi prezradí veľmi veľa. „Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem, kto si.“ Na túto pravdu sa (okrem iného) spolieha paleontológia, ktorej objektom sú takmer výlučne nekompletné zvyšky dávno vymretých organizmov. A keďže zuby sú zložené z mimoriadne odolného materiálu, chrup je často to jediné, čo o niekdajšej existencii študovaného tvora svedčí. Takže ešte raz. Paleontológ: „Ukáž zuby a ja ti poviem, kto si.“ Veľký neznámy: „OK. Mám v hube cirkulárku. Môžeš hádať...“

Antikvariát: Keď život skamenel...

„Kde len pozrieme, všade naplno kypí život. Vo vode i na suchej zemi je plno rastlín a živočíchov. A veci okolo nás? Stôl či kniha sú vyrobené z dreva stromov, sveter z vlny ovce. A jedlo? Chlieb, banán, šunka, špenát – všetko, čo radi alebo menej radi jeme, kedysi rástlo či behalo, bolo živé.

Ale nebolo to vždy tak. Kedysi sa naša Zem nelíšila od iných horúcich planét, na ktorých by všetko živé zhorelo a voda by sa premenila na paru. Zem však chladla. Pomaly, stovky miliónov rokov. Až ochladla natoľko, že všetka voda sa už nezmenila na paru. Zostala na zemskom povrchu. Vytvorila prvé mláky, jazerá a neskôr i moria a oceány, a v ich vodách sa začal prebúdzať život.“

Príroda a umenie pod jednou strechou

Nie je pravidlom stretnúť sa s umením v prírodovednej inštitúcii. Prírodné objekty síce majú síce vysokú estetickú hodnotu, za umenie sa ale nepovažujú, keďže ich nevytvoril človek. Navyše prechádzka chodbou výskumného inštitútu je väčšinou vcelku nudná záležitosť. V tomto ohľade je interiér Štátnej zoologickej zbierky v Mníchove (Zoologische Staatssamlung) výnimkou. 

Plastové patvory: 6. časť - raje a iné mutanty

Z Číny pochádza veľa zázrakov. Hodváb, kompas, papier, strelný prach... a plastové patvory. Tým posledne menovaným sa na blogu venovalo už dosť miesta. Plastových nepodarkov je však okolo nás viac, ako by bolo milé. To zaručuje, že seriál o nich na tomto blogu má v budúcnosti potenciál súperiť v počte častí s priemernou latinskoamerickou telenovelou alebo aspoň s Martinovou fantasy ságou Piesne ľadu a ohňa.

Prírodovedné múzeá Európy - 3. časť: Kodaň (Dánsko)

Zoologické múzeum v Kodani (Zoologisk Museum) sa svojimi výstavnými priestormi nedá porovnávať s národnými múzeami európskych metropol, vystavené exponáty sú však naaranžované spôsobom, ktorý zaujme. Nedávno som mal možnosť istý čas pobudnúť v hlavnom meste Dánska. Návšteva Zoologického múzea sa samozrejme nedala vynechať.

Kniha: Objav v sebe rybu!

Tiktaalik je niečo ako Archaeopteryx vo svete rýb. Tak ako sa starý dobrý Archie znázorňuje na polceste medzi plazom a vtákom, tak sa Tiktaalik čoskoro v učebniciach objaví znázornený na polceste medzi rybou a obojživelníkom. Ide skrátka o zvieratko, ktoré sa podľa kreacionistov nikdy nemalo nájsť, ale našlo sa. Tiktaalik je ikona. Tento príspevok však je o niečom inom...

Klepietko nie je klepeto!

Foto: Alexander Wild

V biológii treba dávať veľký pozor na pojmy. Každý z nich má presnú definíciu a ako na potvoru sa niektoré z nich na seba podobajú ako vajce vajcu a pritom svojím biologickým významom odkazujú na celkom odlišné veci. Napríklad chelicery sa v slovenčine označujú ako klepietka a sú typické pre zástupcov skupiny Chelicerata, teda klepietkavce. Naproti tomu klepetá sú úplne iné orgány, ktoré nájdeme u viacerých navzájom nepríbuzných skupín článkonožcov (napríklad u desaťnožcov). V tomto príspevku bude reč o klepietkavcoch, kam zaraďujeme aj všetkým známe pavúky.

Antikvariát: Lisického hlavonožce

Kvalitná kniha o hlavonožcoch v slovenčine sa hľadá ťažko. Veľa ich napísaných nebolo, vlastne viem iba o jedinej. Tú napísal Mikuláš Juraj Lisický (1946 – 2008), ktorý bol zoológom, svojho času pôsobiacim na mojej alma mater. Tá knižka sa volá Stretnutia v hlbinách, vyšla v roku 1974 a vydavateľ v edičnej poznámke uviedol: Pre čitateľov od 13 rokov.