Všadeprítomné parazity

Slovo parazit má silný negatívny náboj, najmä v spoločenskom styku. Ale ani v biologickom zmysle nevyvoláva eufóriu, samozrejme ak náhodou nie ste zanieteným parazitológom. A predsa si dnes môžeme byť istí, že bez parazitov by život na Zemi mal úplne odlišnú podobu a vlastne by sme im mali byť vďační. Okrem iného za našu mnohobunkovosť alebo pohlavný spôsob rozmnožovania.

Plastové patvory: 7. časť - vtákopysk a jeho nohy

Po dlhšej prestávke v správach zo sveta plastových skvostov sa chcem podeliť o radosť z nálezu tutovky. Vtákopyska pozná asi každý. Už menej ľudí vie, že toto zvláštne zviera je jedovaté. A len málokto sa mu v zoologickej záhrade alebo múzeu pozrie bližšie na pacičky. Plastový hrdina tohto príspevku ich má ozaj zaujímavé...

Záhadné vetulikólie sú naše blízke príbuzné

Počas kambrickej explózie (asi pred 540 miliónmi rokov) došlo k rozvoju veľkého množstva telových plánov (tzv. Baupläne) mnohobunkových živočíchov. Viaceré čudá („oddballs“ sensu Gould 1989) sa za niekoľko posledných dekád podarilo úspešne zaradiť do príbuzenstva dnes prekvitajúcich skupín. O skutočnej identite niektorých sa však stále vedú búrlivé diskusie. Jedným z takých orieškov bola donedávna aj skupina Vetulicolia.

Démonopitek – najväčší ľudský parazit

Nie je to tak dávno, keď bol v rovníkovej Afrike objavený nový druh veľkého ľudoopa. Na prvý pohľad pripomína človeka (Homo sapiens), spôsobom života sa však od nás výrazne odlišuje. Ide o jediného známeho cicavca praktikujúceho tzv. hniezdny parazitizmus. Navyše je bezkonkurenčne najväčším ľudským parazitom a je iróniou, že sme ho objavili iba koncom minulého storočia. Toto je príspevok venovaný tomuto pozoruhodnému tvoru. Zoznámte sa: Daemonopithecus negrisugus.

Objavená najstaršia krabia larva

Zástupcovia takmer všetkých živočíšnych kmeňov prechádzajú štádiom larvy. Nie vždy ide o larvu v pravom zmysle slova, ale pointou je, že sa dospelý jedinec spôsobom života a potravnými návykmi od toho mladého často dramaticky líši. U krabov sa z vajíčok liahnu larvy zvané zoey, ktoré svojím vzhľadom rodičov ani zďaleka nepripomínajú. Po každom zvlečení však larve dorastajú ďalšie a ďalšie články a postupne menia svoj tvar a funkciu. Pri veľkosti nepresahujúcej jeden centimeter už ide o tvorčeka, v ktorom rodičovskú podobu ľahko spoznáte. Toto štádium sa označuje ako megalopa a nedávno bola objavená jej prvá fosília stará 150 miliónov rokov!

Madunický obor s klami nadol

Deinotériá predstavujú vyhynutú špecializovanú líniu chobotnatcov. Boli teda vzdialenými príbuznými dnešných slonov. Tie si v ľudskej kultúre obvykle spájame s niečím pozitívnym, deinotériá však naopak dostali meno s viac-menej negatívnym významom. Doslovný preklad slova Deinotherium je „hrôzostrašné zviera“. Hrôzostrašné zvery sa od slonov líšili predovšetkým odlišným tvarom lebky a klami, ktoré im vyrastali zo spodnej čeľuste. Z dnešného pohľadu deinotériá pôsobili vcelku netradičným dojmom. To, že žili aj na Slovensku, je aspoň pre poučených laikov známa vec. Už menej známe je, že pozostatky toho najväčšieho deinotéria všetkých čias pochádzajú takisto z našej krajiny.

Knihy: Zrzavého fylogenéza a Dawkinsov predok

Kníh o fylogenetike je v českom a slovenskom jazykovom prostredí ako šafranu. Niekoľko webových stránok sa snaží zaplniť túto medzeru, avšak kvalitné printové médium býva často krát dôveryhodnejšie. Ak teda knihy o fylogenetike, tak Zrzavého Fylogeneze živočišné říše a Dawkinsov Příběh předka.

S cirkulárkou v hube

Chrup o živočíchovi prezradí veľmi veľa. „Povedz mi, čo ješ a ja ti poviem, kto si.“ Na túto pravdu sa (okrem iného) spolieha paleontológia, ktorej objektom sú takmer výlučne nekompletné zvyšky dávno vymretých organizmov. A keďže zuby sú zložené z mimoriadne odolného materiálu, chrup je často to jediné, čo o niekdajšej existencii študovaného tvora svedčí. Takže ešte raz. Paleontológ: „Ukáž zuby a ja ti poviem, kto si.“ Veľký neznámy: „OK. Mám v hube cirkulárku. Môžeš hádať...“

Antikvariát: Keď život skamenel...

„Kde len pozrieme, všade naplno kypí život. Vo vode i na suchej zemi je plno rastlín a živočíchov. A veci okolo nás? Stôl či kniha sú vyrobené z dreva stromov, sveter z vlny ovce. A jedlo? Chlieb, banán, šunka, špenát – všetko, čo radi alebo menej radi jeme, kedysi rástlo či behalo, bolo živé.

Ale nebolo to vždy tak. Kedysi sa naša Zem nelíšila od iných horúcich planét, na ktorých by všetko živé zhorelo a voda by sa premenila na paru. Zem však chladla. Pomaly, stovky miliónov rokov. Až ochladla natoľko, že všetka voda sa už nezmenila na paru. Zostala na zemskom povrchu. Vytvorila prvé mláky, jazerá a neskôr i moria a oceány, a v ich vodách sa začal prebúdzať život.“

Príroda a umenie pod jednou strechou

Nie je pravidlom stretnúť sa s umením v prírodovednej inštitúcii. Prírodné objekty síce majú síce vysokú estetickú hodnotu, za umenie sa ale nepovažujú, keďže ich nevytvoril človek. Navyše prechádzka chodbou výskumného inštitútu je väčšinou vcelku nudná záležitosť. V tomto ohľade je interiér Štátnej zoologickej zbierky v Mníchove (Zoologische Staatssamlung) výnimkou.