Už takmer desať rokov sa vo „voľnom čase“
venujem prekladu encyklopédií o prírode a knižiek o dinosauroch.
Popri vedeckej práci to býva príjemný relax, ale aj poriadne nervy, keď treba
splniť šibeničné termíny. Veľmi veľa času pritom zaberie zapracovanie slovenského
odborného názvoslovia do výsledných prekladov. Na prvý pohľad môže ísť o banalitu. V pozadí je toho však viac...
Dosiaľ
veda opísala približne jeden a pol milióna druhov organizmov. Znamená to,
že každému z nich musel niekto dať nejaké meno. Toto meno sa objavilo v príslušnej
odbornej práci a aby sa mohlo používať, musí spĺňať viaceré kritériá. Predovšetkým
musí byť viazané na konkrétny biologický objekt a musí byť jedinečné.
Existujú k tomu ohromné manuály a nie všetci odborníci poznajú každý
detail. Tieto návody, ako opísať a pomenovať nový druh organizmu, sú však ľahko
dostupné a v patričnom okamihu je dobré do nich nahliadnuť. Ja mám
skúsenosti s opisovaním živočíšnych druhov, preto pracujem s medzinárodne
záväznými pravidlami pre zoologickú nomenklatúru (http://www.iczn.org/).
Tie zabezpečujú to, aby bolo odborné názvoslovie navzájom konzistentné. A tu
prichádza pointa: každý druh má JEDINÝ odborne platný a záväzný názov.
Názvy
organizmov v národných jazykoch nie sú záväzné a ich používanie nie
je regulované medzinárodnými pravidlami. Ich používanie je často vecou osobných
iniciatív jednotlivcov, ktorým leží na srdci, aby minimálne tie organizmy,
ktoré skutočne žijú na konkrétnom území, mali aj názov v miestnom jazyku.
To je vo vybraných prípadoch aj užitočné, nakoľko laická verejnosť vo
všeobecnosti príliš neholduje poetike vedeckého názvoslovia. V určovacích kľúčoch
a príručkách do lesa je preto dobré uvádzať aj názvy organizmov v príslušnom
národnom jazyku. A tie sa v čase môžu meniť podľa nárokov a potrieb ich
používateľov. Tak sa napríklad z líšky obyčajnej, ktorú bolo možné
stretnúť v lese v časoch môjho detstva, stala líška hrdzavá, ktorá
obýva lesy v čase mojej dospelosti. Nie je vylúčené, že neskôr niekto
navrhne ďalšiu zmenu mena. Na jej odbornom názve sa však nič nemení a ani nezmení, pretože iba ten
je záväzný: Vulpes vulpes. (Tu treba
doplniť, že celá vec je ešte o niečo zložitejšia, nakoľko k patričnému
druhu sa viaže iba druhové meno, t.j. druhé slovo dvojslovného názvu. O tom,
čo to v praxi znamená, sa rozpíšem radšej niekedy nabudúce.)
V slovenčine
teda druhu Vulpes vulpes hovoríme
líška hrdzavá. To však neznamená, že slovo „vulpes“ znamená „líška“. Neznamená. Pri ďalšom príklade ostaňme medzi psovitými šelmami. To, čo označujeme slovenským menom vlk dravý, je v odbornej terminológii Canis lupus, pričom pes domáci sa
označuje ako Canis domesticus.
Napriek spoločnému rodovému menu (Canis)
označujeme psa a vlka dvoma odlišnými menami. A to aj napriek tomu,
že z genetického hľadiska patria do toho istého biologického druhu. V tomto
prípade slovo „canis“ do slovenčiny prekladáme ako „pes“, aj keď toto slovo v slovenskom
ekvivalente Canis lupus nenájdeme.
Vyššie
som spomenul, že slovenským odborným názvoslovím sa zapodievajú vybraní
entuziasti. Tí v rôznych obdobiach vypracovali názvoslovie niektorých
skupín organizmov a tak pre väčšinu (nie však pre všetky!) organizmy
žijúce alebo rastúce na území dnešného Slovenska máme názov v slovenčine.
Nedávno napríklad vyšla nádherná knižka ponúkajúca prvé takéto ucelené názvoslovie
pavúkov Slovenska (https://veda.sav.sk/kniha/gajdos-peter-cernecka-ludmila-franc-valerian-sestakova-anna-pavuky-slovenska).
Vymýšľať však slovenský ekvivalent pre všetky opísané dnes žijúce aj vyhynuté
organizmy nemá zmysel a nie je to ani potrebné. A tu sa dostávam k dôvodu
napísania tohto príspevku.
Používať
výlučne odborné názvoslovie v encyklopédiách pre deti sa nie vždy dá.
Najlepšie je uvádzať obidva názvy, teda aj ten odborný a zároveň aj
slovenský ekvivalent. U vybraných organizmov však slovenské ekvivalenty
jednoducho neexistujú. Nikto sa nimi totiž nezaoberal, pretože to nebolo
potrebné. Odrazu stojím ako prekladateľ pred dilemou, čo robiť. Vymyslieť
slovenské meno na vlastnú päsť? To sa nie vždy vypláca. Názvy organizmov by
mali byť navzájom konzistentné naprieč celou vybranou skupinou organizmov, inak
môže dôjsť k nedorozumeniam a zámenám. V takýchto prípadoch je
najlepšie rezignovať a uviesť iba odborný názov, ktorý je ale zároveň jediný
platný a záväzný.
A čo
s vyhynutými tvormi? Viackrát som sa stretol s knižkami, ktoré
prezentujú slovakizované prepisy odborných názvov dinosaurov ako ich slovenské
názvoslovie. Je to omyl. Žiadny dinosaurus NEMÁ ekvivalent v slovenčine. A musím
dodať, že jeho vymýšľanie by bolo úplne zbytočné. Ako teda postupovať pri
prekladaní kníh o vyhynutých tvoroch?
Odborné
názvy sa neprekladajú. Ostávajú v pôvodnej latinizovanej (nie latinskej!)
podobe rešpektujúce vyššie spomenuté medzinárodné pravidlá nomenklatúry. To
znamená, že rodové mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom a uvádzajú
sa kurzívou. Príklad: Tyrannosaurus.
Čo s vetou,
v ktorej potrebujeme príslušné meno vyskloňovať? Vtedy, a IBA vtedy,
použijeme slovakizovaný fonetický prepis, ktorý už nebude v kurzíve a nebude
mať veľké začiatočné písmeno. Príklad: Tyrannosaurus
zaútočil na euoplocefala.
Ak
sa chceme slovakizovaným prepisom vyhnúť (niekedy môžu pôsobiť trochu
nepatrične), môžeme vetu naformulovať tak, aby odborný názov bol vždy v nominatíve.
Príklad: Tyrannosaurus zaútočil na
dinosaura rodu Euoplocephalus.
Tu
treba ešte raz podotknúť, že slovakizované fonetické prepisy NIE SÚ odbornými
názvami v slovenčine. Howgh!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára