Podvodní pištoľníci

Art by John Pohlman

Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov (viac o nich tu). Nájdeme medzi nimi garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sa s pištoľovými krevetami nedá nič porovnávať. Ako jediné totiž vedia strieľať.

Pod morskou hladinou nie je v žiadnom prípade ticho. Dominantným šumom v plytkých vodách trópov a subtrópov je praskot pripomínajúci pálenie suchých vetvičiek. To si navzájom klebetia (či skôr „klepetia“) pištoľové krevety zo skupiny Alpheidae. Často sa vyskytujú na jednom mieste v takých množstvách, že výrazne znižujú využitie podvodného sonaru, pričom hluk z ich klepiet je možné počuť dňom i nocou. Hlasitosťou sa môže vyšplhať až nad hodnotu 200 decibelov, preto sa neodporúča chovať ich v akváriu umiestnenom v spálni.

Detailný pohľad na časť špecializovaného klepeta (s) s citlivými chĺpkami (b). Prevzaté z práce Balmerta (2013).

Pištoľové krevety sú iba jednou z mnohých skupín desaťnožcov, u ktorých sú klepetá tvarovo aspoň čiastočne rozlíšené. Ide o tzv. heterochéliu; iným príkladom heterochélických desaťnožcov sú husľové kraby (pozri tu). U pištoľových kreviet je jedno z klepiet prvého páru kráčavých končatín výrazne zväčšené. Týmto klepetom medzi sebou komunikujú, lovia korisť, aj bránia svoje nory. Pri extrémne rýchlom zacvaknutí klepeta dochádza k veľmi rýchlemu prúdu vody, ktorého dôsledkom vznikne tesne pred klepetom kavitačná bublina. Jej kolaps je sprevádzaný veľmi hlasným zvukom a kratučkým nepostrehnuteľným zábleskom svetla (angl. „shrimpoluminescence“). Implózia kavitačnej bubliny dokáže ochromiť alebo aj zabiť korisť, ak je dostatočne blízko klepeta. Pri komunikácii medzi zástupcami rovnakého druhu sú pištoľové krevety od seba o niečo ďalej, preto si neublížia. Jemnými chĺpkami však dokážu takpovediac dešifrovať predmetný prúd vody a to je zrejme základ ich dorozumievania. Netreba dodávať, že ich komunikačný kód sme zatiaľ nerozlúštili.

Zábery z vysokofrekvenčnej kamery zachytávajúce vznik kavitačnej bubliny (celkom vľavo) a záblesk pri jej prasknutí (vľavo). Tieto zázraky dokáže na počkanie vyrobiť špecializované klepto pištoľových kreviet (vpravo).

Pištoľové krevety síce narobia veľa hluku, dĺžkou tela však zvyčajne nepresahujú 5 cm, pričom väčšina zástupcov je výrazne menšia. Poznáme niekoľko stoviek druhov pištoľových kreviet a ide tak o jedny z najrôznorodejších desaťnožcov vôbec. Navzájom sa od seba líšia sfarbením aj tvarom klepiet. A samozrejme správaním. Viaceré žijú ako podnájomníci v norách iných morských organizmov a poznáme aj druhy, u ktorých sa vyvinula eusocialita, t.j. „pravá spoločenskosť“ (viac o nej tu). Pištoľové krevety sú jediné známe eusociálne morské organizmy, akési podmorské mravce, i keď kolónie pištoľových kreviet nie sú také početné ako tie mravčie.

Na prvý pohľad vyzerá neškodne... Ale tohto krásavca by ste nechceli mať doma v spálni, verte mi...

Literatúra

Balmert, A.S. 2013: Mechanismen zur Erzeuging von Flüssigkeitsstrahlen im Tierreich am Beispiel von Pistolenkrebsen und Speikobras. Dissertation zur Erlangung des Doktorgrades (Dr. rer. nat.) der Mathematisch-Naturwissenschaftlichen Fakultät der Rheinischen Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn. 135 pp.

Versluis, M., Schmitz, B., von der Heydt,  A., Lohse, D. 2000: How snapping shrimp snap: through cavitating bubbles. Science 289: 2114–2117.

Lohse, D., Schmitz, B., Versluis, M. 2001: Snapping shrimp make flashing bubbles. Nature 413: 477–478.

Odkazy

https://www.youtube.com/watch?v=Zg10Et8FEWc – podrobná analýza „strieľania“ pištoľových kreviet od Versluisovho tímu.

https://www.youtube.com/watch?v=XC6I8iPiHT8 – trošku expresívne ale veľmi názorné video loveckej techniky pištoľových kreviet.

https://www.youtube.com/watch?v=QXK2G2AzMTU – spomalené zábery „výstrelov“ pištoľových kreviet.