Stránky

streda 18. júla 2018

O polmetrovej zvínavke z oceánskeho dna


Bathynomus kensleyi (Foto: Peter K. L. Ng)
Zoznámte sa s ozrutou menom Bathynomus. Tieto až polmetrové rovnakonôžky sú najväčšie spomedzi svojich súkmeňovcov. Obývajú hĺbky, kde je málo svetla, vysoký tlak a chladná voda. Ide o nenásytných jedákov, i keď sami občas skončia na tanieri: v reštaurácii si na nich pochutnávajú ľudskí labužníci...



V decembri 1877 americký výskumný parník Blake pod vedením významného oceánografa Alexandra Agassiza vyplával na prieskum morského dna v úžine medzi Floridou a Kubou. Blake prehrabal morské dno až do hĺbky 3 600 metrov a vylovil odtiaľ veľa dovtedy neznámych tvorov. Medzi nimi bol aj prvý známy jedinec podmorskej potvory, ktorá neskôr dostala meno Bathynomus giganteus (t.j. „ozrutný obyvateľ veľkých hĺbok“). Kúsok vylovený z hĺbky 1 720 m bol nedospelý samček s dĺžkou 23 cm, neskôr však boli nájdené aj väčšie jedince, pričom ten najväčší údajne meral až 76 cm. Batynomus je blízky príbuzný suchozemských zvínaviek alebo žižiaviek, ktoré poľahky nájdete vo vlhkých škárach pod kameňmi alebo kusmi dreva. Aby ste stretli batynoma v jeho prirodzenom prostredí, treba si zadovážiť ponorku...

Batynoma môžete stretnúť nielen na dne mora ale aj v akváriu. Foto: Laika ac (vľavo) a Bill Meng (vpravo).

Na rozdiel od väčšiny hlbokomorských tvorov má batynomus výnimočne dobre vyvinuté oči. Každé oko pozostáva až zo štyroch tisícov samostatných očiek (omatídií)! Plytkovodné tvory majú výrazne menej očiek a väčšina hlbokomorských živočíchov je slepá. Batynomus sa však s večnou tmou na morskom dne nezmieril. Jeho oči mu umožňujú aj vo veľkých hĺbkach niečo vidieť, aj keď veľa toho nie je. Do hĺbky viac ako 100 metrov prenikne z morskej hladiny menej ako pol percenta slnečného svetla, pričom človek ešte čo-to rozozná v hĺbke 400 metrov. Hlbšie už človek „vidí“ iba čierno-čiernu tmu... Nie však batynomus, ktorý vďaka tisícom očiek rozozná aspoň niečo. Batynomus zrejme nerozlišuje farby, keďže v hĺbkach, ktoré obýva, je už väčšia časť slnečného spektra pohltená. Hlbšie dorazia iba časti modrého a zeleného spektra, takže svet videný očami batynoma je viacmenej jednofarebný.

Batynomus zo všetkých strán... (prebraté z práce Magalhaes & Young 2003).

Batynomus má končatiny vyzbrojené zahnutými pazúrikmi, ktoré trochu pripomínajú klepetá. Čeľustné nôžky sú silné a zahryznú sa prakticky do čohokoľvek. Batynomus sa zdá byť ťažkopádnym, a aj pri lození po morskom dne tak pôsobí. Keď sa však odlepí od bahnitého dna a zatrepoce pleonálnymi nožičkami, spoznáte v ňom elegantného plavca... Batynomus teda aktívne pláva a dokáže sa zmocniť aj väčšej koristi, ako sú hlbokomorské ryby a kôrovce. Nepohrdne ani zdochlinami. Práve naopak, batynomus nie je vyberavý a zožerie všetko, na čo narazí. Dosvedčuje to aj obsah žalúdkov vylovených jedincov a aj množstvo nakrúteného videomateriálu za posledné desaťročie.

Batynomus je najväčšia rovnakonôžka. Najväčší známy exemplár bol údajne dlhý 76 cm.

Bathynomus giganteus je iba jeden druh z takmer dvadsiatich doteraz opísaných obrích rovnakonožiek. Známe sú z oblasti západného Atlantiku, Indického aj Tichého oceána. Ešte pred poslednou ľadovou dobou sa však vyskytovali aj v Mediteráne. Svedčia o tom fosílie.

Kedysi a dnes... 1. Bathynomus goedertorum, fosília z vrchného eocénu štátu Washington (prebraté z Wieder & Feldmann 1989). 2. B. giganteus v expozícii múzea vo Frankfurte (foto: M. Hyžný). 3. B. lowryi (prebraté z Bruce & Bussarawit 2004).

Sú známe desiatky fosílií rovnakonôžiek rodu Bathynomus, pričom sa väčšinou jedná o zadné časti ich zvlečkov. Batynomus sa zvlieka tak ako takmer všetky ostatné rovnakonôžky, t.j. dvojfázovo. Najprv sa zvlečie zadná časť tela a až o niekoľko hodín, ba dokonca dní, nasleduje predná. Tá sa navyše hneď rozpadá na jednotlivé telové články, často krát ešte predtým, ako zvlečok prekryje jemné hlbokomorské bahno. Výsledkom je veľa skamenelín zadných častí tela batynoma, ale iba málo tých predných. Za celú svoju zhruba desaťročnú paleontologickú prax som sa stretol iba s dvoma prípadmi, v ktorých sa z fosílneho batynoma zachovala predná časť tela. Zvliekanie rovnakonožiek je „story“ sama osebe (viac o nej tu). Na záver pripájam odkazy na niekoľko zaujímavých videí: 

Batynomus si pred ústa servítku neberie:

Batynomus sa na morskom dne zdá byť ťažkopádnym...
...až kým sa neodlepí od dna a neukáže svoje plavecké schopnosti:
https://www.youtube.com/watch?v=xtk5t7sSb3s

Elegantné „pristátie“ na bahnitom dne:

Batynomus v labáku aj vo voľnej prírode:

Tento sa moc nehýbe, zato je pekne sfarbený...

Batynomus vo svojom brlôžku:

Ak nemáte radi batynoma na večeru, toto nepozerajte:
https://www.youtube.com/watch?v=yjDmDS0O85g

S batynomom sa dá aj pomaznať... (https://hamee.com/products/giant-isopod-realistic-plush-doll-xl-size)

Použitá literatúra
Bruce, N.L. & Bussarawit, S. (2004): Bathynomus lowryi sp. nov. (Crustacea: Isopoda: Cirolanidae), the first record of the ʻgiantʼ marine isopod genus, from Thailand waters. – Phuket Marine Biology Centre Research Bulletin 65: 1-8.
Kou, Q., Chen, J., Li, X., He, L. & Wang, Y. (2017): New species of the giant deep-sea isopod genus Bathynomus (Crustacea, Isopoda, Cirolanidae) from Hainan Island, South China Sea. – Integrative Zoology 12: 283-291.
Lowry, J.K. & Dempsey, K. (2006): The giant deep-sea scavenger genus Bathynomus (Crustacea, Isopoda, Cirolanidae) in the Indo-West Pacific. in Richer de Forges B. & Justine J.-L. (eds) Tropical Deep-Sea Benthos, volume 24. – Mémoires du Muséum national d'Histoire naturelle 193, 163-192.
Magalhães, N. & Young, P. (2003): Bathynomus A. Milne Edwards, 1879 (Isopoda, Cirolanida) from the Brazilian coast, with description of a new species. – Arquivos do Museu Nacional, Rio de Janeiro 61: 221-239.
Wetzer, R. (1986): Bathynomus. A living monster. Terra, 25: 26-29.
Wieder, R.W. & Feldmann, R.M. (1989): Palaega goedertorum, a fossil isopod (Crustacea) from late Eocene to early Miocene rocks of Washington state. – Journal of Paleontology 63: 73–80.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára