 |
| Bathynomus kensleyi (Foto: Peter K. L. Ng) |
V decembri 1877 americký výskumný parník Blake pod vedením významného oceánografa Alexandra Agassiza vyplával na prieskum morského dna v úžine medzi Floridou a Kubou. Blake prehrabal morské dno až do hĺbky 3 600 metrov a vylovil odtiaľ veľa dovtedy neznámych tvorov. Medzi nimi bol aj prvý známy jedinec podmorskej potvory, ktorá neskôr dostala meno Bathynomus giganteus (t.j. „ozrutný obyvateľ veľkých hĺbok“). Kúsok vylovený z hĺbky 1 720 m bol nedospelý samček s dĺžkou 23 cm, neskôr však boli nájdené aj väčšie jedince, pričom ten najväčší údajne meral až 76 cm. Batynomus je blízky príbuzný suchozemských zvínaviek alebo žižiaviek, ktoré poľahky nájdete vo vlhkých škárach pod kameňmi alebo kusmi dreva. Aby ste stretli batynoma v jeho prirodzenom prostredí, treba si zadovážiť ponorku...
 |
| Batynoma môžete stretnúť nielen na dne mora ale aj v akváriu. Foto: Laika ac (vľavo) a Bill Meng (vpravo). |
Na
rozdiel od väčšiny hlbokomorských tvorov má batynomus výnimočne dobre vyvinuté
oči. Každé oko pozostáva až zo štyroch tisícov samostatných očiek (omatídií)! Plytkovodné
tvory majú výrazne menej očiek a väčšina hlbokomorských živočíchov je
slepá. Batynomus sa však s večnou tmou na
morskom dne nezmieril. Jeho oči mu umožňujú aj vo veľkých hĺbkach niečo vidieť,
aj keď veľa toho nie je. Do hĺbky viac ako 100 metrov prenikne z morskej hladiny menej ako pol
percenta slnečného svetla, pričom človek ešte čo-to
rozozná v hĺbke 400 metrov. Hlbšie už človek „vidí“ iba čierno-čiernu
tmu... Nie však batynomus, ktorý vďaka tisícom očiek rozozná aspoň niečo. Batynomus
zrejme nerozlišuje farby, keďže v hĺbkach, ktoré obýva, je už väčšia časť
slnečného spektra pohltená. Hlbšie dorazia iba časti modrého a zeleného spektra,
takže svet videný očami batynoma je viacmenej jednofarebný.
 |
| Batynomus zo všetkých strán... (prebraté z práce Magalhaes & Young 2003). |
Batynomus
má končatiny vyzbrojené zahnutými pazúrikmi, ktoré trochu pripomínajú klepetá.
Čeľustné nôžky sú silné a zahryznú sa prakticky do čohokoľvek.
Batynomus sa zdá byť ťažkopádnym, a aj pri
lození po morskom dne tak pôsobí. Keď sa však odlepí od bahnitého dna a zatrepoce pleonálnymi nožičkami, spoznáte v ňom elegantného plavca... Batynomus teda aktívne pláva a dokáže sa zmocniť aj väčšej
koristi, ako sú hlbokomorské ryby a kôrovce. Nepohrdne ani zdochlinami. Práve
naopak, batynomus nie je vyberavý a zožerie všetko, na čo narazí. Dosvedčuje to
aj obsah žalúdkov vylovených jedincov a aj množstvo nakrúteného
videomateriálu za posledné desaťročie.
 |
| Batynomus je najväčšia rovnakonôžka. Najväčší známy exemplár bol údajne dlhý 76 cm. |
Bathynomus giganteus je
iba jeden druh z takmer dvadsiatich doteraz opísaných obrích rovnakonožiek.
Známe sú z oblasti západného Atlantiku, Indického aj Tichého oceána. Ešte
pred poslednou ľadovou dobou sa však vyskytovali aj v Mediteráne.
Svedčia o tom fosílie.
 |
| Kedysi a dnes... 1. Bathynomus goedertorum, fosília z vrchného eocénu štátu Washington (prebraté z Wieder & Feldmann 1989). 2. B. giganteus v expozícii múzea vo Frankfurte (foto: M. Hyžný). 3. B. lowryi (prebraté z Bruce & Bussarawit 2004). |
Sú
známe desiatky fosílií rovnakonôžiek rodu Bathynomus,
pričom sa väčšinou jedná o zadné časti ich zvlečkov. Batynomus sa zvlieka tak
ako takmer všetky ostatné rovnakonôžky, t.j. dvojfázovo. Najprv sa zvlečie
zadná časť tela a až o niekoľko hodín, ba dokonca dní, nasleduje
predná. Tá sa navyše hneď rozpadá na jednotlivé telové články, často
krát ešte predtým, ako zvlečok prekryje jemné hlbokomorské bahno. Výsledkom je veľa skamenelín
zadných častí tela batynoma, ale iba málo tých predných. Za celú svoju
zhruba desaťročnú paleontologickú prax som sa stretol iba s dvoma prípadmi, v ktorých sa z fosílneho batynoma zachovala predná časť tela. Zvliekanie
rovnakonožiek je „story“ sama osebe (viac o nej tu). Na záver pripájam odkazy na niekoľko zaujímavých videí:
 |
| Bathynomus giganteus |
Batynomus sa na morskom dne
zdá byť ťažkopádnym...
...až kým sa neodlepí od dna
a neukáže svoje plavecké schopnosti:https://www.youtube.com/watch?v=xtk5t7sSb3s
Elegantné „pristátie“ na
bahnitom dne:
Batynomus v labáku aj
vo voľnej prírode:
Tento sa moc nehýbe, zato je
pekne sfarbený...
Batynomus vo svojom brlôžku:
Ak nemáte radi batynoma na
večeru, toto nepozerajte:
https://www.youtube.com/watch?v=yjDmDS0O85g
 |
| S batynomom sa dá aj pomaznať... (https://hamee.com/products/giant-isopod-realistic-plush-doll-xl-size) |
Použitá literatúra
Bruce,
N.L. & Bussarawit, S. (2004): Bathynomus
lowryi sp. nov. (Crustacea: Isopoda: Cirolanidae), the first record of the
ʻgiantʼ marine isopod genus, from Thailand waters. – Phuket Marine Biology
Centre Research Bulletin 65: 1-8.
Kou, Q.,
Chen, J., Li, X., He, L. & Wang, Y. (2017): New species of the giant
deep-sea isopod genus Bathynomus
(Crustacea, Isopoda, Cirolanidae) from Hainan Island, South China Sea. –
Integrative Zoology 12: 283-291.
Lowry, J.K.
& Dempsey, K. (2006): The giant deep-sea scavenger genus Bathynomus (Crustacea, Isopoda,
Cirolanidae) in the Indo-West Pacific. in
Richer de Forges B. & Justine J.-L. (eds) Tropical Deep-Sea Benthos, volume
24. – Mémoires du Muséum national d'Histoire naturelle 193, 163-192.
Magalhães, N.
& Young, P. (2003): Bathynomus A.
Milne Edwards, 1879 (Isopoda, Cirolanida) from the Brazilian coast, with
description of a new species. – Arquivos do Museu Nacional, Rio de Janeiro 61:
221-239.
Wetzer, R. (1986):
Bathynomus. A living monster. Terra,
25: 26-29.
Wieder, R.W.
& Feldmann, R.M. (1989): Palaega
goedertorum, a fossil isopod (Crustacea) from late Eocene to early Miocene
rocks of Washington state. – Journal of Paleontology 63: 73–80.
.jpg){kind=link}
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára