Ako sa zvlieka žižiavka?

O zvliekaní ste už určite počuli: ak chce rak narásť, musí zhodiť starý pancier. Nový pancier je o niečo väčší a po vytvrdnutí svojho majiteľa opäť na nejaký čas „uväzní“ v pevnom zovretí. Zvliekajú sa nielen raky a iné kôrovce, ale všetky článkonožce. Jedna skupina kôrovcov sa však zvlieka netradične: na dva razy. 

 

Rovnakonôžky (Isopoda) sú mimoriadne rozmanité tvory, porovnateľné s desaťnožcami. Krevety, garnáty, raky, kraby, pustovníky, to všetko patrí medzi desaťnožce. Rovnakonôžky sú snáď ešte pestrejšie. Nájdeme tu potvory (Nie patvory! O tých píšem tu) obývajúce morské hlbiny na čele s veľobrom rodu Bathynomus, vonkajšie parazity strpčujúce život rybám alebo vnútorné parazity zalezené pod pancierom krabov a polokrabov a patria tu aj suchozemské zvínavky či žižiavky.

Rovnakonôžky sú kôrovce, a aby mohli rásť, musia sa občas zvliekať. Žižiavky a ich príbuzenstvo to robia zvláštnym spôsobom: na dva razy, alebo odborne povedané, dvojfázovo. Najprv sa zvlečie zadná časť tela a až o niekoľko hodín, ba dokonca dní, nasleduje predná. Po zvlečení starého panciera sa ten nový, ešte mäkký, takpovediac nafúkne. Zvieratko vtedy podrastie doslova pred očami.

Žižiavky si zvliekanie delia na dve časti. Ako prvá sa zvlieka zadná časť (1), po istom čase nasleduje predná (3, 4). Nový pancier ešte nie je vytvrdnutý a plne pigmentovaný, preto je svetlejší (4). Poznámka: Jednotlivé fotografie nezobrazujú toho istého živočícha...

Keďže sa rovnakonôžky zvliekajú dvojfázovo, rovnako tak aj rastú. Po zhodení starého panciera zadnej časti tela narastie iba táto polovica. Predtým, ako jedinec ukončí zvliekanie, t.j. pred zvlečením prednej časti panciera, vyzerá ako nesprávne zložená matrioška: menšia predná časť tela je spojená s väčšou zadnou časťou, ktorá tvorovi na prvý pohľad nepatrí. Možno ste na takúto žižiavku už narazili. Okrem odlišnej veľkosti sa jednotlivé polovice tela trochu líšia aj farbou. Starý pancier prednej časti tela býva svetlejší ako novší pancier tej zadnej. Po čase vytvrdne aj predná časť panciera a už iba rátanie telových článkov prezradí, kde bola hranica medzi jednotlivými časťami zvliekania.

Všimnite si hranicu (vyznačenú žltou čiarou) medzi starým a novým pancierom. Zvlieratko pod novým pancierom už stihlo o niečo podrásť. Ten starý, nezvlečený, zatiaľ ešte stále bráni prednej časti tela, aby v raste tú zadnú dohnala...

 

Práve zvlečená predná časť panciera je svetlejšia ako tá zadná, ktorá už medzitým stihla vytvrdnúť a vyplniť sa farbivom.

Dvojfázové zvliekanie má zaujímavé dôsledky pre výskyt fosílií rovnakonožiek. Zadná časť tela býva kompaktnejšia a tá predná sa po zvliekaní (exuviácii) často rozpadne na jednotlivé telové články. Kým zvlečok (exúviu) prekryje sediment potrebný na skamenenie daného zvyšku, nebýva už úplný. Fosílny záznam rovnakonožiek preto z väčšej časti pozostáva zo zadných polovíc tiel. Pre paleontológov zaoberajúcich sa týmito organizmami (teda aj pre mňa) ide o nešťastnú okolnosť, pretože tie najdôležitejšie znaky na určovanie rovnakonožiek sa nachádzajú na hlave. Nuž, štúdium pravekých rovnakonožiek je ťažký chlebík...

Fosílne rovnakonôžky sa vo väčšine prípadov zachovávajú ako izolované zadné časti zvlečených pancierov. S nimi musí paleontológ pracovať, čo predstavuje dlhé hodiny štúdia dnešných zástupcov a detailné porovnávanie jednotlivých nálezov.

Rovnakonôžkam sa venujú aj tieto príspevky:

O polmetrovej zvínavke z oceánskeho dna

Evolúcia parazitizmu u morských rovnakonožiek