Všetky stavovce majú vnútornú kostru. To dá predsa rozum, veď už v názve to tam je: chrbtica ako osová časť kostry sa skladá z jednotlivých kostí, stavcov. Laik (nie lajk!) ale nemusí práve pozorovaného tvora medzi stavovce zaradiť – raz darmo, nedisponujeme röntgenovým zrakom. A ono to vlastne ani nie je potrebné; (takmer) všetci máme svoje elektronické zariadenia, ktoré nás bezpečne spoja so studnicou všeobecnej múdrosti, teda internetom. O tom, či niečo alebo niekto má chrbtovú kosť, sa dá ľahko presvedčiť naklikaním tých správnych slov do internetového vyhľadávača...
Predstavte si ale svet dávno minulý, napríklad hlboké deväťdesiate roky minulého storočia alebo ešte dávnejšie časy, keď všadeprítomný internet neexistoval. Málokto si ešte pamätá tie temné časy, keď pri pátraní po pravde ľudia museli siahnuť po objemných encyklopédiách, prípadne zaklopať na dvere kabinetu príslušnej autority. Vo svete žiakov prvého stupňa boli takýmito nedostižnými autoritami panie (donedávna ešte súdružky) učiteľky. (Učiteľov bolo vtedy málo... a vlastne ešte stále je.) Počas spomínaných deväťdesiatych rokov 20. storočia som bol pilným žiačikom základnej školy Dr. D. Fischera v Kežmarku. (Môj starší brat chodil do tej istej školy a predsa inej: navštevoval základnú školu Marxovu.) Už vtedy som „vedel“, že sa moja profesionálna kariéra bude točiť okolo vyhynutého tvorstva a tak som mal našprtanú aj anatómiu stavovcov a spoľahlivo som vedel, čo všetko medzi stavovce patrí. Nanešťastie som sa na hodine prírodovedy (či prvouky) z úst triednej učiteľky dozvedel, že hady nemajú kostru. Takúto nehoráznosť som nestrpel a ako neohrozený bojovník za pravdu, akým môže byť len osemročné dieťa, čítajúce si na dobrú noc encyklopédie zoológie namiesto rozprávok, som sa prihlásil s tým, že hady predsa kostru majú. Medzi vrstvovníkmi som samozrejme nepochodil, veď spolužiaci a spolužiačky si pravdu overiť nemohli, hladkacie mobily vtedy ešte neboli. Argumentoval som nedávno zhliadnutým obrázkom hadej kostry v buchli Svet živočíšnej ríše. Bol som teda vyzvaný, aby som na budúcu hodinu priniesol dôkaz svojho tvrdenia. A stalo sa. Pravda bola poznaná a zvíťazila. Hady teda majú vnútornú kostru, pričom patria medzi stavovce rovnako ako ľudia, svine a iná háveď. Pripájam niekoľko fotografií z môjho obľúbeného Prírodovedného múzea vo Viedni, ktoré som robil s trpkou spomienkou na (ne)odborné znalosti mojej učiteľky zo školských liet. Howgh!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára