viventibus esse: Plasticus maritimus: invazívny druh

štvrtok 18. februára 2021

Plasticus maritimus: invazívny druh

Žijeme v dobe plastov. Používame ich takmer na všetko a sú prakticky všade. Ich všeobecnú užitočnosť vďaka ľahkosti, pružnosti či pevnosti však vyvažuje dlhý čas rozkladu a negatívny vplyv na životy organizmov, najmä morských živočíchov. Plasty sa totiž dostávajú do riek, morí a oceánov, kde sa hromadia, rozpadajú a... škodia. Nedávno o tomto probléme vyšla veľmi šikovná knižka.

Morská biologička Ana Pêgo s dvoma kolegami dali dokopy vynikajúcu knižku o plastoch a ich dopade na životné prostredie okolo nás, najmä na oceány. Ana sa v detstve hrávala na portugalskej pláži neďaleko miesta, kde bývala. Okrem zaujímavých prírodnín nachádzala stále častejšie a stále viac plastového odpadu. Sama pre seba pomenovala tieto zvyšky ľudskej činnosti ako Plasticus maritimus a klasifikovala ho ako vysoko invazívny druh škodiaci morským ekosystémom. Neskôr vytvorila projekt, ktorého cieľom bolo zvýšiť povedomie o uvážlivom používaní plastov. Na tento projekt nadväzuje aj knižka, ktorej český preklad Plasticus maritimus: invazivní druh vyšiel minulého roku vo vydavateľstve Jakost.

Vedeli ste, že medzi rokmi 2003 a 2013 sa vyrobilo viac plastu ako v priebehu predchádzajúcich sto rokoch? Alebo že medzi rokmi 2008 a 2016 každoročne pri morskej preprave spadlo do mora priemerne 1580 kontajnerov? Mnohé z nich obsahovali výrobky z plastu. Poznáme kuriózne prípady, keď tak po hladine oceánu plávali tisíce gumených kačičiek (v roku 1992) alebo keď na pláž vyplavilo kúsky lega (v roku 1997) či čokoládové vajíčka Kinder Surprise (v roku 2017). Prípad ružových plastových fliaš s čistiacimi prostriedkami (v roku 2016) je už menej úsmevný.

Plast sa však do oceánu dostáva najmä v podobe odpadu, či už z pláži, zo skládok alebo z kanalizácie. V mnohých prípadoch ide o plasty na jednorázové použitie. Sáčky. Slamky. Plastové fľaše a ich uzávery. Vatové tyčinky. Obalový materiál. Až štyri pätiny morských odpadkov pochádza z činnosti na súši, zatiaľ čo iba jedna pätina z činnosti na mori, ako je rybolov či ťažba ropy na vrtných plošinách. Znečistenie oceánov teda spôsobujeme aj my, suchozemci, a takisto aj na nás, suchozemcov, má negatívny vplyv. Oceány sú pľúcami našej planéty, nakoľko vyprodukujú viac kyslíka ako všetky dažďové pralesy dohromady. Oceány sú termostatom Zeme, pričom pohlcujú slnečné žiarenie a prerozdeľujú teplo oceánskymi prúdmi. Oceánske ekosystémy navyše živia miliardy ľudí...