Kedy začali pištoľové krevety strieľať?

Pištoľové krevety sú už dlho predmetom detajlného výskumu (pozri tu). Napriek tomu sme dlho nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Ide o dôležitú otázku, keďže ním krevety nielen lovia korisť ale aj vzájomne komunikujú. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali.

Ako sme skúmali pištoľové krevety

Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?

Podvodní pištoľníci

Art by John Pohlman

Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov (viac o nich tu). Nájdeme medzi nimi garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sa s pištoľovými krevetami nedá nič porovnávať. Ako jediné totiž vedia strieľať.

Zdeněk Burian má svojho dinosaura

Rekonštrukcia burianosaura. Autorka: Edyta Felcyn.

V roku 2003 bol objavený prvý český dinosaurus. Išlo o nekompletnú stehennú kosť a úlomok ďalšej kosti z lomu pri obci Mezholezy na Kutnohorsku. Nález bol publikovaný o dva roky neskôr ako zvyšky bližšie neurčeného iguanodontidného dinosaura. Príbeh však neskončil. Práve naopak. Český dinosaurus sa dočkal podrobnej analýzy, ktorej výsledky boli publikované iba pred tromi dňami. Na základe jedinej stehnovej kosti tak bol opísaný nový rod aj druh dinosaura: Burianosaurus augustai. Prvý autor odbornej štúdie je mladý paleontológ Daniel Madzia, ktorý si našiel čas a odpovedal mi na niekoľko otázok týkajúcich sa českého dinosaura.

Záhada devónskych falusov

Asi pred 450 miliónmi rokov dominovali krajine zvláštne útvary dosahujúce výšku niekoľko metrov. V gigerovskom vesmíre by nemuseli byť vôbec nápadné, na našej planéte však išlo v danom čase o najväčší suchozemský organizmus. Zoznámte sa s tvorom, ktorého vedci poznajú pod názvom Prototaxites a ktorého identita dosiaľ nebola uspokojivo vysvetlená.

O mravcoch a ľuďoch

Mravce zobrazené ako de facto ľudia v mravčích kostýmoch.

Pri vnímaní okolitej prírody nás zväzujú naše vlastné antropomorfizmy. Bez nich by sme si zrejme iba málo rozumeli, je však dôležité uvedomiť si, keď s nejakým antropomorfizmom pri opise vonkajšej reality pracujeme. Keď evolučný biológ alebo poučený laik povie „sebecký gén“, je mu jasné, že ide o metaforu a že gén nikdy nebude sebecký v bežnom zmysle slova. Podobne ak použijeme označenie „mravčia kráľovná“, mali by sme vedieť, v akom vzťahu voči ľudským monarchom je status daného tvorčeka.

Nenásytné čajky

Čajky majú povesť pirátov. S fregatami a pomorníkmi sa síce nemôžu porovnávať, stredoeurópsky suchozemec sa však s týmito skutočnými korzármi obvykle nestretne a tak si čajky svojou drzosťou status piráta poľahky udržia. Naposledy ma o tom presvedčilo kŕmenie vodného vtáctva v jednom parku v Normandii.

Evolúcia parazitizmu u morských rovnakonožiek

Mal som tú česť spolupracovať s kolegami z mníchovskej Ludwig-Maximilians Universität na pozoruhodnom materiáli. Dokonale zachované fosílie zo 168 miliónov rokov starých hornín Nemecka sa ukázali byť najstaršími známymi parazitickými zástupcami rovnakonožiek (Malacostraca: Isopoda). Mdernými zobrazovacími technikami sa nám podarilo z mŕtveho kameňa vydolovať úžasné doklady o živote týchto tvorov. Toto je ich príbeh.

Osem ramien s prísavkami na poštových známkach

Hlavonožce (Cephalopoda) patria medzi evolučne mimoriadne úspešné organizmy. Vytvorili veľa rôznych foriem a odkedy sa pred stovkami miliónov rokov objavili, predstavujú významnú zložku morských ekosystémov. Niektoré z nich sú neľútostné predátory, ďalšie sú častou potravou iných živočíchov. Bez nich by moria a oceány neboli tým, čím sú. Pozrime sa na ich rozmanitosť trochu netradične – cez vyobrazenia na poštových známkach.

Týždeň s plesiosaurami 3: borenie mýtov

Plesiosaury žili na našej planéte desiatky miliónov rokov. Ale už sú nenávratne preč. ("Dôkazy" zástancov existencie „lochnesiek“ dosiaľ nepresvedčili...) Pri rekonštrukcii ich vzhľadu a spôsobu života sa ľahko môžeme dostať do rozporu s realitou. Tú koniec koncov nikdy nebudeme poznať celú, môžeme sa však k nej priblížiť. Tento krátky príspevok sa snaží zbúrať niekoľko rozšírených mýtov o týchto fascinujúcich morských tvoroch.