Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých
popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na
tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej
Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej
o niečom inom...
 |
| Vnútornú stranu piesočnej kosy estuára rieky Piedras na atlantickom pobreží Španielska obývajú husľové kraby druhu Afruca tangeri. Na tomto obrázku ich zatiaľ nevidno... |
 |
| Kraby obývajú nory v prílivovej zóne. Toto je jedna z nich. Neklamné znamenie, že sme pri hľadaní krabích huslistov na správnej adrese. |
 |
| Pobrežné bahno po odlive je veľmi mäkké a ak si človek nedá pozor, môže doň zapadnúť až po kolená. Mäkkosť substrátu krabom vyhovuje - poľahky si v ňom vyhrabú svoje nory. |
 |
| Afruca tangeri je jediný husľový krab obývajúci Európu. Nájdeme ho predovšetkým na západnom pobreží Afriky, pričom na Starom kontinente areál jeho výsku siaha po juhozápad Iberského polostrova. Krabie samčeky majú jedno klepeto výrazne zväčšené, samičky majú obidve klepetá približne rovnakej veľkosti. |
 |
| Kraby majú počas kŕmenia oči na stopkách a to doslova. Musia si dávať pozor na množstvo predátorov, ktoré by si na nich radi pochutili. |
 |
| Vďaka dobrému zraku kraby ľahko spozorujú blížiace sa nebezpečenstvo a bleskoro zalezú do svojich nôr. Robia tak skutočne krabím spôsobom: do nory vchádzajú bokom. |
 |
| Aby sme mohli pozorovať krabie správanie, museli sme vydržať sedieť prakticky bez pohybu. Tie hodiny v pomerne nepohodlnom sede však stáli za to... |
 |
| Asi po piatich až desiatich minútach sedenia bez pohybu sa z nôr doslova vyrojili stovky krabov... aby hodovali na bahne. |
 |
| Husľové kraby cedia pobrežné bahno a získavajú z neho organické čiastočky, ktoré im slúžia ako potrava. Po niekoľkých hodinách usilovného kŕmenia je celá pláž posiata peletmi - to sú tie drobné pieskové guličky. |
 |
| Okrem peletov je na pláži vidieť stopy po kráčaní krabov. Ich končatiny majú ostré zakončenia, ktoré sa do blata ľahko zanoria. |
 |
| Krabie klepetá majú špachtľovité zakončenia, ktoré sa výborne hodia na naberanie piesku. Ten putuje do ústnej dutiny, kde krab jemnými chĺpkami ako sitom precedí výživné čiastočky. |
 |
| Zo zvyšného bahna krab uhnieti pelety - pieskové guľôčky. Na týchto fotografiách sú vedľa nich viditeľné stopy po naberaní piesku. Drobné dierky po stranách sú miesta, kde mal krab zaborené končatiny. |
 |
| Proces ukladania peletu je pekne vidieť na tejto sekvencii fotografií. |
 |
| Bližší pohľad na ukladanie peletu. |
 |
| Samičky sa kŕmia oboma klepetami, samčeky však iba jedným. Dôvod je jednoduchý: ich enormne zväčšené klepeto sa na naberanie bahna nehodí... |
 |
| Samčeky veľkým klepetom predvádzajú vizuálny husľový koncert. Ten slúži na predvádzanie pred samičkami ale aj na odstrašenie rivalov. |
 |
| Z času na čas dôjde aj "na nože". Pri vzájomných zápasoch používajú kraby dobre osvedčené chmaty, ku smrteľným zraneniam však nedochádza a potýčky netrvajú dlhšie ako niekoľko minút. |
 |
| Samčekom rastie veľké klepeto postupne a tak nie každý má šancu uspieť u samičiek alebo pri meraní sily s rivalmi. Veľké klepetá krabích samčekov sa kedysi zbierali a miestni obyvatelia ich mäso dodnes považujú za pochúťku. Pri zbere je neborák zbavený klepeta a opäť pustený na slobodu. Klepeto mu síce dorastie ale už nie do pôvodnej veľkosti. |
 |
| Aby sme preštudovali stavbu nôr andalúzskych husľových krabov, získavali sme ich výliatky. Po naliatí špeciálnej dvojzložkovej živice do nory sme počkali asi štyri hodiny. Po vytvrdnutí sme mohli výliatok nory vykopať. Nesmelo sa zabudnúť na zaznačenie presnej orientácie nory voči okoliu, aby sme vedeli, ako je nora orientovaná voči pobrežiu. |
 |
| Táto nora bola poriadne dlhá a jej vyhrabávanie nám trvalo dobrú polhodinu. Na fotografii vpravo je kolega Jordi Maria de Gibert, ktorý náš výskum viedol. Počas písania nášho odborného článku v roku 2012 náhle zomrel. Prácu sme dokončili v jeho mene. Česť jeho pamiatke! |
 |
| Zozbierané výliatky nôr kraba Afruca tangeri z andalúzskeho pobrežia. Nory samčekov bývajú hlbšie a sú robustnejšie, nakoľko samčeky majú jedno klepeto výrazne zväčšené. |
 |
| Husľové kraby obývajú Andalúziu podstatne dlhšie ako človek. Tieto fosílne výliatky ich nôr sú staré tri milióny rokov. |
 |
| Jednotlivé časti fosílnych nôr (A2-C2) sa od tých dnešných (A1-C2) takmer nelíšia. |
 |
| V rovnakých vrstvách sme našli aj fosílie pôvodcov predmetných výhrabov. Podobnosť tu nie je čisto náhodná! Vľavo sú fosílie staré tri milióny rokov, vpravo sú korešpondujúce časti tela dnešných krabov druhu Afruca tangeri. |
 |
| Našli sme nielen skamanené panciere, ale aj plne dorastané klepetá samčekov. |
Súvisiace popularizačné príspevky
Hyžný, M. 2013:
V kráľovstve krabov-huslistov. Quark 6/2013: 24–25.
Husľové kraby na „viventibusesse“
Zdroje obrazového materiálu
Všetky fotografie
sú moje vlastné (MH), alebo sú prebraté z odbornej práce Giberta et al. (2013),
ktorej som spoluautorom. Kreslené schémy pochádzajú z monografie o husľových
kraboch (Crane 1975).
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániť