Po asi troch rokoch usilovnej práce nedávno uzrela svetlo sveta kniha o bádenských desaťnožcoch Maďarska. Pripravil som ju spolu s Alfrédom Dulaiom z Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti. Treba poznamenať, že sa v názve síce spomína iba náš južný sused, zberatelia fosílií na Slovensku ju však môžu aj tak využiť, nakoľko sa v bádenských usadeninách Slovenska vyskytuje iba málo druhov desaťnožcov, ktoré by sa zároveň nevyskytovali v tých maďarských.
Po kambrickej explózii nastala ordovická radiácia. Na konci ordoviku pred 445 miliónmi rokov došlo k veľkému hromadnému vymieraniu. V nasledujúcom období, silúre, sa ekosystémy nielenže spamätali, ale rozvinuli sa do dovtedy nevídanej podoby. Teplé tropické moria obývala bohatá fauna bezstavovcov a pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé malé cievnaté rastliny nasledované pioniermi z radov živočíchov.
Nedávno sa mi do rúk dostala staršia vystrihovačka od vydavateľstva Panorama. Ide o antikvárny kúsok z roku 1990 a predstavuje celkom štyri strany, z ktorých si deti mohli vystrihnúť niekoľkých zástupcov pravekej fauny zameranej na dinosaury. Ilustrácie vyhotovil Pavel Žilák a sú pôvabne zlé. Čo tým myslím? Ich prevedenie je veľmi pekné, napokon ide o zabehnutého ilustrátora. Po anatomickej stránke však ide o mimoriadne paškvily. A preto som si dovolil (aj napriek copyrightu) reprodukovať predmetnú vystrihovačku na tomto blogu.
O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.
<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.
Žijeme
v dobe plastov. Používame ich takmer na všetko a sú prakticky všade. Ich všeobecnú
užitočnosť vďaka ľahkosti, pružnosti či pevnosti však vyvažuje dlhý čas
rozkladu a negatívny vplyv na životy organizmov, najmä morských živočíchov.
Plasty sa totiž dostávajú do riek, morí a oceánov, kde sa hromadia, rozpadajú
a... škodia. Nedávno o tomto probléme vyšla veľmi šikovná knižka.
Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdoba pred asi 600 miliónmi rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa počas kambria objavili prakticky všetky hlavné skupiny organizmov.
Slimáky sú pozoruhodné tvory. V harmónii protikladov v sebe snúbia pevnosť a trvácnosť ulity s mäkkosťou a poddajnosťou slizkého tela. Ulita je pritom akýsi záznam celého života svojho nositeľa; rastie s ním a v jej drobných i väčších nepravidelnostiach sú vpísané príhody, o ktorých by slimák mohol (ak by vedel) rozprávať...
Všetky stavovce majú vnútornú kostru. To dá predsa rozum, veď už v názve to tam je: chrbtica ako osová časť kostry sa skladá z jednotlivých kostí, stavcov. Laik (nie lajk!) ale nemusí práve pozorovaného tvora medzi stavovce zaradiť – raz darmo, nedisponujeme röntgenovým zrakom. A ono to vlastne ani nie je potrebné; (takmer) všetci máme svoje elektronické zariadenia, ktoré nás bezpečne spoja so studnicou všeobecnej múdrosti, teda internetom. O tom, či niečo alebo niekto má chrbtovú kosť, sa dá ľahko presvedčiť naklikaním tých správnych slov do internetového vyhľadávača...
