Nosorožec z Hajnáčky

Nosorožce na európskom kontinente sa dnes vyskytujú iba v zoologických záhradách, v dávnej geologickej minulosti tu však boli vskutku doma. Mali sme ich aj na Slovensku. V priebehu posledných pätnástich miliónov rokov žilo iba na našom území viac druhov nosorožcov, ako ich existuje dnes na celom svete.

O husľových kraboch ešte raz... a naposledy

Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej o niečom inom...

Parazitické rovnakonôžky: život pod pancierom

Parazit je organizmus, ktorý v niektorej fáze svojho životného cyklu využíva iné organizmy ako zdroje potravy, ale aj ako stále alebo dočasné životné prostredie, a tým im priamo alebo nepriamo škodí. Parazitov sú státisíce, pravdepodobne však milióny druhov. Prakticky každý živý tvor totiž na sebe alebo v sebe hostí najmenej jedného parazita. Či sa nám to páči alebo nie, parazitické druhy na našej planéte prevládajú. A nájdeme ich aj medzi rovnakonôžkami.

O najstaršom slovenskom pavúkovcovi

Pavúkovce sú dominantné nelietavé terestrické článkonožce. Táto navýsosť odborne znejúca veta znamená približne toto: „Odhliadnuc od lietavého hmyzu patrí takmer všetka chlpatá lezúca háveď medzi pavúky a ich príbuzných.“ Posledné slovo treba zdôrazniť, lebo nie všetko, čo ako pavúk vyzerá, ním aj je. V dávnej minulosti po zemi pobehovali osemnohé potvory takmer nachlp podobné pavúkom. Boli to trigonotarbidy.

Ako sa zvlieka žižiavka?

O zvliekaní ste už určite počuli: ak chce rak narásť, musí zhodiť starý pancier. Nový pancier je o niečo väčší a po vytvrdnutí svojho majiteľa opäť na nejaký čas „uväzní“ v pevnom zovretí. Zvliekajú sa nielen raky a iné kôrovce, ale všetky článkonožce. Jedna skupina kôrovcov sa však zvlieka netradične: na dva razy. 

Duše trnavských stromov: časť tri

V lete listnaté stromy zahaľuje hustý zelený háv. Ten u javorov na jar narastie ohromujúco rýchlo. Súkvetia so svetlo zelenými lístkami vymenia poskladané dlaňovité listy, ktoré sa rýchlo rozložia a strom razom zahalia. Podľa týchto listov javor pozná hádam každý. A takisto podľa dvojnažiek, ktoré na jeseň občas skončia prilepené na nosoch ľudských ratolestí... Ale spoznáte javor aj podľa tvaru koruny a spôsobu vetvenia kmeňa?

O polmetrovej zvínavke z oceánskeho dna

Bathynomus kensleyi (Foto: Peter K. L. Ng)

Zoznámte sa s ozrutou menom Bathynomus. Tieto až polmetrové rovnakonôžky sú najväčšie spomedzi svojich súkmeňovcov. Obývajú hĺbky, kde je málo svetla, vysoký tlak a chladná voda. Ide o nenásytných jedákov, i keď sami občas skončia na tanieri: v reštaurácii si na nich pochutnávajú ľudskí labužníci...

Plastové patvory: 9. časť - Mať hrošie zuby...

Obal o knihe nie vždy vypovie to najdôležitejšie. A ani obsah knihovničky nie vždy povie o jej majiteľovi to podstatné (aj keď často áno). Zuby o svojom nositeľovi však vypovedajú (ne)čistú pravdu. Poskytujú kľúč nielen k hygienickým ale najmä stravovacím (a iným) návykom toho, ktorého ústnu dutinu zdobia. Nie inak je tomu u hrocha...

Po dinosauroch prišli... RYBY!

David Černý je jeden zo spoluautorov novej prelomovej štúdie o evolúcii rýb.

Na konci kriedovej periódy, t.j. asi pred 65 miliónmi rokov, došlo k hromadnému vymieraniu, ktorého obeťou sa stali aj nevtáčie dinosaury. Táto udalosť sa väčšinou vníma ako niečo negatívne, i keď sa občas nezabudne dodať, že práve vymretie veľkých dinosaurov uvoľnilo priestor cicavcom a teda aj nám, ľuďom. Hromadné vymieranie však so sebou zmietlo aj množstvo morských tvorov vrátane vodných plazov a amonitov. Na súši po kataklyzme život nanovo rozkvitol v podobe rozmanitosti sveta cicavcov, v mori zase dostali svoju veľkú príležitosť kostnaté ryby. A patrične ju využili. Nádherným spôsobom to dokladuje vedecká práca venujúca sa diverzifikácii morských rýb na konci kriedy. Jedným zo spoluautorov je David Černý, mladý kolega hen od západných susedov, ktorý mi odpovedal na niektoré otázky týkajúce sa (aj) jeho výskumu. 

Duše trmavských stromov: časť dva

Stromy sú krásne v každom ročnom období. A najmä tie listnaté ukazujú v priebehu roka veľa tvárí. Najradšej mám pohľad na strom v zime a skoro na jar, keď po najchladnejšej časti roka ešte na konároch nevyrašia nové listy. Vtedy nám stromy ukazujú svoje duše...

Bez lístia je strom nahý. Ukazuje nám to, čo je cez rok skryté: stavbu kmeňa a všetky konáre a konáriky, vetvy a vetvičky. Podľa jednej z postáv Nymfomanky Larsa von Triera nám vtedy strom ukazuje svoju dušu. V poslednom čase si viac všímam duše stromov v mojom bezprostrednom okolí. Niektorým z nich som sa venoval v minulom príspevku. V tomto sa chcem podeliť o krásu z pohľadu na nahé topole.

Duše trnavských stromov: časť jedna

Stromy sú ako ľudia. Každý je hneď na prvý pohľad iný. Každý má iný počet a tvar konárov. Stromy prežijú svoj život na jednom mieste a každé miesto je jedinečné. A tak aj všetky stromy sú jedinečné. Stromy toho istého druhu sa samozrejme na seba navzájom podobajú a zároveň sa líšia od stromov iného druhu. Nejde však iba o tvar listov či púčikov alebo farbu kôry. Stromy možno rozoznať aj podľa ich duše...

Krab z pekla...

Nové druhy organizmov sú objavované a popisované prakticky každý deň. Vo väčšine prípadov ide o tvory, ktoré na prvý pohľad veľa pozornosti nevzbudia, nakoľko ide o príbuzných už známych druhov, od ktorých sa líšia iba minimálne. Občas sa však nájde niečo, čo vyrazí dych aj vedcom. Takým prípadom je nález neobvyklého kraba, ktorého nedávno vylovili z hĺbok Tichého Oceána...

Prečo paleontológia?

Viackrát sa ma pýtali: Prečo práve táto veda? Čo ma k nej priviedlo? Kedy som sa rozhodol? V istom zmysle ide o pseudootázky. Život skrátka plynie a často iba zo spätného pohľadu vieme vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Tento krátky osobný príspevok je pokus o takého vysvetlenie. Je samozrejme ovplyvnený mojim dnešným uvažovaním. Pamätám si, ako som na otázku „prečo paleontológia?“ odpovedal, keď som mal desať, pätnásť, dvadsať rokov. Odpoveď sa zakaždým o niečo pozmenila. Tá dnešná je odpoveďou 33-ročného týpka. A takisto sa od „predchádzajúcich verzií“ líši.

Ako sme ukuchtili nový druh homára...

Objav nového druhu organizmu je zvyčajne otázkou dlhodobého výskumu. Niekedy ide o mesiace, inokedy o roky. Vidieť opis nového druhu publikovaný vo vedeckom časopise je potom už len akási čerešnička na torte. Samotná torta pozostávajúca z cesta dôslednej argumentácie, plnky podrobnej dokumentácie a polevy neutíchajúceho entuziazmu ostáva zvyčajne laikovi skrytá...

S pištoľovou krevetou na Petriho miske

Pištoľovým krevetám sa odborne venujem síce iba dva roky, ale už teraz viem, že je to začiatok dlhodobého záujmu. Keď vám tieto drobné ráčiky počarujú, nie je také ľahké prestať na ne myslieť. Za posledný mesiac som ich viac krát navštívil vo viedenskom Prírodovednom múzeu...

Ako prezimovať na kmeni stromu

Keď som sa na jeseň roku 2003 ocitol v Bratislave ako poslucháč prvého ročníka bakalárskeho štúdia geológie, všimol som si, že kmene líp pred mojim vysokoškolským internátom pokrýva zvláštny hmyz. Zjavne išlo o nejaké bzdochy a boli ich tisíce... Až neskôr som sa dozvedel, že rok 2003 bol zrejme prvým rokom výskytu tohto hmyzu v Bratislave, hoci z územia Slovenska je známy už z roku 1995. A počnúc rokom 2017 sa táto bzdocha dostala aj do Trnavy.

Kedy začali pištoľové krevety strieľať?

Pištoľové krevety sú už dlho predmetom detajlného výskumu (pozri tu). Napriek tomu sme dlho nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Ide o dôležitú otázku, keďže ním krevety nielen lovia korisť ale aj vzájomne komunikujú. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali.

Ako sme skúmali pištoľové krevety

Pištoľové krevety sú ohromné tvory. Jedno z ich klepiet je vybavené mechanizmom na tvorbu kavitačných bublín (bližšie o nich tu), pomocou ktorých dokážu uloviť svoju korisť. Ale nielen to. Ich špecializované klepeto plní množstvo iných úloh vrátane vnútrodruhovej komunikácie alebo hĺbenia zložitých výhrabov. Ako a kedy sa takýto šikovný orgán vyvinul? Odpoveď na túto otázku si vyžaduje pomoc fosílií. Ale ako sa dá vo fosílnom zázname pištoľová kreveta rozoznať?

Podvodní pištoľníci

Art by John Pohlman

Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov (viac o nich tu). Nájdeme medzi nimi garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sa s pištoľovými krevetami nedá nič porovnávať. Ako jediné totiž vedia strieľať.