Kniha: Bádenské desaťnožce Maďarska

Po asi troch rokoch usilovnej práce nedávno uzrela svetlo sveta kniha o bádenských desaťnožcoch Maďarska. Pripravil som ju spolu s Alfrédom Dulaiom z Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti. Treba poznamenať, že sa v názve síce spomína iba náš južný sused, zberatelia fosílií na Slovensku ju však môžu aj tak využiť, nakoľko sa v bádenských usadeninách Slovenska vyskytuje iba málo druhov desaťnožcov, ktoré by sa zároveň nevyskytovali v tých maďarských.

 

 

Kronika života 3: silúr (pred 444 – 419 miliónmi rokov)

Po kambrickej explózii nastala ordovická radiácia. Na konci ordoviku pred 445 miliónmi rokov došlo k veľkému hromadnému vymieraniu. V nasledujúcom období, silúre, sa ekosystémy nielenže spamätali, ale rozvinuli sa do dovtedy nevídanej podoby. Teplé tropické moria obývala bohatá fauna bezstavovcov a pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé malé cievnaté rastliny nasledované pioniermi z radov živočíchov.

Cesta do praveku trochu inak

Nedávno sa mi do rúk dostala staršia vystrihovačka od vydavateľstva Panorama. Ide o antikvárny kúsok z roku 1990 a predstavuje celkom štyri strany, z ktorých si deti mohli vystrihnúť niekoľkých zástupcov pravekej fauny zameranej na dinosaury. Ilustrácie vyhotovil Pavel Žilák a sú pôvabne zlé. Čo tým myslím? Ich prevedenie je veľmi pekné, napokon ide o zabehnutého ilustrátora. Po anatomickej stránke však ide o mimoriadne paškvily. A preto som si dovolil (aj napriek copyrightu) reprodukovať predmetnú vystrihovačku na tomto blogu.

 

Kronika života 2: ordovik (pred 485 – 444 miliónmi rokov)

 

O kambrickej explózii ste už určite počuli. Na tomto blogu sa toto slovné spojenie skloňovalo už viac krát. Hovorí vám však niečo termín „ordovická radiácia“? Zatiaľ čo počas kambrickej explózie sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy so zložitými ekologickými vzťahmi, v nasledujúcom období ordoviku došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii našej planéty. A to sa označuje vyššie spomenutým výrazom.

<-- Ordovickým moriam kraľovali hlavonožce. Niektoré z nich boli poriadne veľké. Na obrázku sa jeden z nich zmocňuje trilobita rodu Asaphus. Na morskom dne žili prisadnutým spôsobom života početné koraly, ľaliovky s tenkou stopkou a ramenonožce pripomínajúce lastúrniky.

Plasticus maritimus: invazívny druh

Žijeme v dobe plastov. Používame ich takmer na všetko a sú prakticky všade. Ich všeobecnú užitočnosť vďaka ľahkosti, pružnosti či pevnosti však vyvažuje dlhý čas rozkladu a negatívny vplyv na životy organizmov, najmä morských živočíchov. Plasty sa totiž dostávajú do riek, morí a oceánov, kde sa hromadia, rozpadajú a... škodia. Nedávno o tomto probléme vyšla veľmi šikovná knižka.

 

Kronika života 1: kambrium (pred 541 - 485 miliónmi rokov)

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju dnešnú podobu však nadobúdal počas dlhých miliónov rokov. V tomto seriáli sa pokúsim stručne vyrozprávať príbeh života na našej planéte. Zameriam sa na mnohobunkové tvory a preto začíname až obdobím kambria. V tomto období sa odohrala „evolučná revolúcia“, keď sa naplno rozvinul makroskopický život a vznikli morské ekosystémy v pravom zmysle slova.

Naša Zem sa sformovala z mračna plynu a prachu asi pred 4,6 miliardy rokov. Predpokladá sa, že život na nej vznikol asi o miliardu rokov neskôr. Počas nasledujúcich nepredstaviteľne dlhých troch miliárd rokov mal život s výnimkou záhadných gaboniontov iba mikroskopickú podobu. Fosílie mnohobunkových tvorov viditeľných voľným okom poznáme až z obdoba pred asi 600 miliónmi rokov. O niekoľko desiatok miliónov rokov sa počas kambria objavili prakticky všetky hlavné skupiny organizmov.

 

Týždeň s ichtyosaurami 4: rybojašter vs. kraken?

Z fosílneho záznamu bezpečne vieme, že viaceré ichtyosaury mali na jedálnom lístku aj hlavonožce. A takisto vieme, že niektoré hlavonožce dorastali a stále dorastajú do úctyhodných rozmerov. Je možné, že sa niekedy mohol odohrať titanský súboj medzi ichtyosaurom a prerasteným kalmárom?

Ulity s príbehom

Slimáky sú pozoruhodné tvory. V harmónii protikladov v sebe snúbia pevnosť a trvácnosť ulity s mäkkosťou a poddajnosťou slizkého tela. Ulita je pritom akýsi záznam celého života svojho nositeľa; rastie s ním a v jej drobných i väčších nepravidelnostiach sú vpísané príhody, o ktorých by slimák mohol (ak by vedel) rozprávať...

 

 

Áno, aj hady majú vnútornú kostru pozostávajúcu z kostí...

Všetky stavovce majú vnútornú kostru. To dá predsa rozum, veď už v názve to tam je: chrbtica ako osová časť kostry sa skladá z jednotlivých kostí, stavcov. Laik (nie lajk!) ale nemusí práve pozorovaného tvora medzi stavovce zaradiť – raz darmo, nedisponujeme röntgenovým zrakom. A ono to vlastne ani nie je potrebné; (takmer) všetci máme svoje elektronické zariadenia, ktoré nás bezpečne spoja so studnicou všeobecnej múdrosti, teda internetom. O tom, či niečo alebo niekto má chrbtovú kosť, sa dá ľahko presvedčiť naklikaním tých správnych slov do internetového vyhľadávača...

 

Kniha: Zvieratá Slovenska

Encyklopédií o našej faune pre tých najmenších čitateľov je ako šafranu. A pritom máme na Slovensku zastúpené veľké množstvo životných prostredí od lúk a pasienkov, cez lužné lesy a mokrade až po končiare vysokých hôr, poskytujúce domov a zdroje pre pestré živočíšne obyvateľstvo. O päťdesiatich z nich sme preto s manželkou napísali knižku. Stručný text sprevádzajú nádherné (a anatomicky presné!) ilustrácie Mareka Mertinka. Minulého roku vyšla naša knižka Zvieratá Slovenska vo vydavateľstve Fortuna Libri.

O málo známom zástupcovi našej entomofauny

Keď mala moja dcéra asi osem rokov, našla si v antikvariáte atlas chrobákov. Bola to staršia knižka vreckového formátu. Každému z predstavených chrobákov bola venovaná jedna strana textu a jedna ilustrácia. Určitú dobu ju bavilo kresliť chrobáčiky, ktorým dávala vymyslené mená a pridávala k nim opisy ich bionómie, napodobňujúc tak predmetný atlas. Jednému z jej chrobáčikov  je venovaný tento príspevok.

Plastelínové hlavonožce

Keď bola moja dcéra ešte malá, rozbehli sme s ňou malý projekt. Z plastelíny sme modelovali rôzne druhy hlavonožcov. Potom sme ich fotografovali so zámerom urobiť katalóg plastelínových modelov vybraných druhov týchto úžasných zvierat. Napokon sme to nikdy nedokončili... Po dlhej dobe som z počítačového archívu vyhrabal to, čo sme stihli namodelovať. Nerád nechávam veci nedokončené a keďže sa pôvodný zámer nepodaril, aspoň týmto spôsobom robím za naším projektom bodku.

Kambrické čudo: Hallucigenia

Jednou z najslávnejších kambrických fosílií je nepochybne Hallucigenia, podivuhodné zvieratko dlhé iba niekoľko centimetrov. Samotný jej názov napovedá, aké patálie pôsobila vedcom, ktorí si dlho nevedeli rady s jej systematickým zatriedením...

Kambrické čudá a ich vplyv na klasifikáciu živočíchov

Začiatky takmer všetkých hlavných skupín živočíchov je možné vysledovať až do obdobia kambria pred asi 540 miliónmi rokov, keď počas takzvanej kambrickej explózie v priebehu pomerne krátkeho času došlo k úžasnému rozrôzneniu života. Z primitívnych foriem sa rýchlo vyvinuli prakticky všetky dnes známe živočíšne kmene. K tejto interpretácii však neviedla priama cesta. Práve naopak...

Patálie s odborným názvoslovím

Už takmer desať rokov sa vo „voľnom čase“ venujem prekladu encyklopédií o prírode a knižiek o dinosauroch. Popri vedeckej práci to býva príjemný relax, ale aj poriadne nervy, keď treba splniť šibeničné termíny. Veľmi veľa času pritom zaberie zapracovanie slovenského odborného názvoslovia do výsledných prekladov. Na prvý pohľad môže ísť o banalitu. V pozadí je toho však viac...

Výbuch života v kambriu

Autor: Ray Troll

Kambrická explózia sa odohrala zhruba pred pol miliardou rokov. Niekedy sa považuje za najvýznamnejšiu evolučnú udalosť hneď po vzniku života. Nešlo však o udalosť v pravom zmysle slova, nakoľko trvala desiatky miliónov rokov. Z dlhodobého hľadiska však vskutku išlo o výbuch. V priebehu pomerne krátkeho času došlo k úžasnému rozrôzneniu života a z primitívnych foriem sa rýchlo vyvinuli prakticky všetky známe živočíšne kmene. Čo to znamená?

Nosorožec z Hajnáčky

Nosorožce na európskom kontinente sa dnes vyskytujú iba v zoologických záhradách, v dávnej geologickej minulosti tu však boli vskutku doma. Mali sme ich aj na Slovensku. V priebehu posledných pätnástich miliónov rokov žilo iba na našom území viac druhov nosorožcov, ako ich existuje dnes na celom svete.

O husľových kraboch ešte raz... a naposledy

Husľovým krabom som sa venoval v niekoľkých popularizačných článkoch a reč o nich bola aj na tomto blogu. Na tohtoročnej akcii Minerály Bratislava (prebiehajúcej spolu s Bibliotékou v bratislavskej Inchebe) som vystúpil so sumarizačnou prednáškou na túto tému. V príspevku nižšie nájdete jednotlivé slajdy mojej prezentácie. Ide tak o pomyselnú bodku za husľovými krabmi. Nabudúce už radšej o niečom inom...

Parazitické rovnakonôžky: život pod pancierom

Parazit je organizmus, ktorý v niektorej fáze svojho životného cyklu využíva iné organizmy ako zdroje potravy, ale aj ako stále alebo dočasné životné prostredie, a tým im priamo alebo nepriamo škodí. Parazitov sú státisíce, pravdepodobne však milióny druhov. Prakticky každý živý tvor totiž na sebe alebo v sebe hostí najmenej jedného parazita. Či sa nám to páči alebo nie, parazitické druhy na našej planéte prevládajú. A nájdeme ich aj medzi rovnakonôžkami.

O najstaršom slovenskom pavúkovcovi

Pavúkovce sú dominantné nelietavé terestrické článkonožce. Táto navýsosť odborne znejúca veta znamená približne toto: „Odhliadnuc od lietavého hmyzu patrí takmer všetka chlpatá lezúca háveď medzi pavúky a ich príbuzných.“ Posledné slovo treba zdôrazniť, lebo nie všetko, čo ako pavúk vyzerá, ním aj je. V dávnej minulosti po zemi pobehovali osemnohé potvory takmer nachlp podobné pavúkom. Boli to trigonotarbidy.